Známi rodáci

Poetka Zdenka Laciková

Tue, 21 Jul 2020 07:27:18 +0000

Zdenka Laciková, rod.Pešlová, pochádza z Prašíc. Absolvovala strednú knihovnícku školu a strednú pedagogickú školu v Bratislave.

Pred vydaním debutu Vínopády (roku 2000) publikovala v Sme, Novom slove, Dotykoch a Gama magazíne. Jej básne a zamyslenia boli recitované v Slovenskom rozhlase a rádiu Twist, VTV. Úspešná bola v autorských súťažiach Literárne Šurany, Literárne Topoľčany, Literárna Senica a Literárny Zvolen, je laureátkou Chalupkovho Brezna, víťazkou Mělnického Pegasa a viacnásobnou víťazkou oTachovskou renetu v ČR.

Za svoju literárnu tvorbu získala cenu Ministerstva školstva SR, cenu Mikuláša Kováča udelenú Literárnym a hudobným múzeom pri ŠVK v Banskej Bystrici, v ČR cenu Jana Masaryka udelenú nadáciou Janua v Prahe.

V roku 2001 vyšla autorke básnická zbierka Úponky, v roku 2003 Spieva mi život, v roku 2006 Koreň v rodnej zemi, Husle v nás a Po špičkách, v roku 2007 Do uzlíka a najnovším prírastkom je básnická zbierka Z polosna z roku 2009 . Poetka je členkou Spolku slovenských spisovateľov. Žije a tvorí v Kopčanoch.

MUDr. Anton Godál

Tue, 21 Jul 2020 07:23:39 +0000

Anton Godál sa narodil 12.9.1927 v Prašiciach, v miestnej časti Okšov Mlyn v početnej rodine robotníka. Miestny učiteľ Anton Daniš veľmi skoro spoznal mimoriadne nadanie žiaka „Tónka“ a presvedčil jeho rodičov, aby ho poslali na ďalšie štúdiá. Roku 1939 odchádza ďaleko od domu – na Gymnázium v Kláštore pod Znievom, kde vychodil prvé 4 gymnaziálne triedy. Roku 1942 prestúpil na Gymnázium do Topoľčian, kde v roku 1947 zmaturoval s výborným prospechom. V tom istom roku sa zapísal na štúdium medicíny v Bratislave a stal sa tak vlastne prvým medikom z Prašíc v 20. storočí.

Štúdium medicíny absolvoval roku 1952 a nastúpil ako odborný asistent do Anatomického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave, kde pôsobil 3 roky. 30 novembra 1955 prešiel pracovať na chirurgické oddelenie Onkologického ústavu na Heydukovej ulici, kde potom pôsobil celých 34 rokov. Vďaka svojim schopnostiam a usilovnosti sa čoskoro vypracoval na popredného odborníka onkologickej chirurgie.

Bolo samozrejmé, že okrem predpísaných atestácií sa venoval ďalšiemu štúdiu vo vlastnom odbore a svoj vedecký rast zavŕšil absolvovaním vedeckej ašpirantúry. Roku 1967 obhájil kandidátsku dizertáciu na tému: Kombinácia chirurgickej liečby s chemoterapiou pri liečbe zhubných nádorov v experimente a klinickej praxi a získal vedeckú hodnosť kandidáta lekárskych vied(CSc.). Ako nestraník však postupoval vo svojej kariére veľmi pomaly a až v roku 1976 sa stal zástupcom primára chirurgického oddelenia Onkologického ústavu. Svoje dlhoročné skúsenosti s bojom proti zákernej chorobe zužitkoval v bohatej publikačnej činnosti. V rôznych odborných časopisoch publikoval 45 vedeckých statí a článkov. Podieľal sa aj na medzinárodnej vedeckej spolupráci a v rámci bývalej RVHP pôsobil ako expert pre včasnú diagnostiku rakoviny žalúdka. Venoval sa aj popularizácii svojho odboru v najširšej verejnosti. Okrem početných prednášok publikoval užitočné príručky: Náš boj proti rakovine (Bratislava 1974) a Čo treba vedieť o nádoroch (Bratislava 1980). Bol tiež spoluautorom učebnice klinickej onkológie, ktorá dodnes slúži predovšetkým študentom medicíny.

Svoju kariéru zavŕšil Anton Godál v priebehu roku 1985. Najskôr bol poverený vedením a od 1.10.1985 sa stal primárom chirurgického oddelenia Onkologického ústavu v Bratislave. Celých 10 rokov v tejto zodpovednej funkcii obetavo zachraňoval životy pacientov ohrozených rakovinou. Okrem toho si ešte vedel nájsť čas na prácu v Červenom kríži. Bol členom pléna a podpredsedom Obvodného výboru ČSČK Bratislava 1. a členom Mierovej rady. Ministerstvo zdravotníctva ocenilo jeho dlhoročnú prácu udelením titulu Zaslúžilý lekár a získal aj vyznamenanie za prácu v Červenom kríži.

Anton Godál zomrel náhle 20.3.1993 vo veku 65 rokov. Pre mnohých Prašičanov zostal v pamäti ako ochotný a obetavý človek, ktorý nikdy neodmietol svojich rodákov v núdzi, keď bolo treba zachraňovať to najcennejšie – ich životy a zdravie. Preto sa s ním prišli v hojnom počte rozlúčiť na jeho poslednej ceste na Martinskom cintoríne v Bratislave.

Dr. Viliam Vragassy

Tue, 21 Jul 2020 07:19:38 +0000

Dr. Viliam Vragassy sa narodil v Prašiciach v roku 1851. Pri krste dostal meno Vilhelm Ignacius. Už v školských rokoch vraj prejavoval veľké nadanie a po štúdiách v Paríži a Londýne získal vo Viedni lekársky diplom. Tu začal ako mladý lekár pacovať. Jazykové problémy nepoznal, pretože okrem nemčiny a maďarčiny ovládal aj ďalších päť jazykov.

Čoskoro si získal veľmi dobré meno a klientelu, do ktorej údajne patril aj neskôr v Sarajeve zavraždený (r. 1913) nástupník trónu Rakúsko-Uhorskej monarchie František Ferdinand. Vo Viedni sa Dr. Vragassy zoznámil s ruským kniežaťom Murakovom, ktorý ho pozval do Ruska.

Keď sa vrátil z tejto prvej cesty do Ruska, spriatelil sa so slávnym rakúskym maliarom Hansom Makartom, obľúbeným členom vyššej viedenskej spoločnosti. Tento ho nahovoril aj na trojročnú cestu okolo sveta. Po pomerne rušných rokoch bohatého spoločenského života sa Vragassy zatiaľ za nevyjasnených okolností dostal do kontaktu so slávnym spisovateľom Levom Nikolajevičom Tolstým a prijal jeho pozvanie do Jasnej Poľany za domáceho lekára. Búrlivák Vragassy a asketický Tolstoj však prichádzali často do konfliktov a čoskoro sa ich cesty rozišli.

Po návrate do Viedne už nepokračoval v ľahtikárskom spôsobe života a prijal pozvanie baróna Stummera, u ktorého začal pracovať. Niektorí pamätníci ho považujú za prvého obecného lekára v Prašiciach. Na krátky čas prijal aj pozvanie poľského grófa Bavorského a pôsobil v Pohronskom Ruskove. Potom sa definitívne usadil v Nitre.

Od roku 1926 tu žil ako dôchodca a čoskoro sa stal typickou postavou starej Nitry. Žil uzavretým spôsobom života a málo sa stýkal s ľuďmi. Svoj vzťah k rodnej obci Dr. Vragassy prejavil tým, že v roku 1926 založil základinu pre chudobných obce Prašice, z ktorej mali byť každoročne v deň jeho smrti vyplatené úroky tým najchudobnejším v obci bez rozdielu vierovyznania.

Dr. Vragassy zomrel 21. marca 1933 v Nitre.

Beňadik Prašický

Tue, 21 Jul 2020 07:13:40 +0000

Beňadik Prašický je jediným známym príslušníkom slovenskej zemianskej rodiny pochádzajúcej z Prašíc. Narodil sa niekedy na prelome 15. a 16. storočia a pochádzal pravdepodobne z rodov služobníkov hradu Topoľčany, ktorých ich zemepáni nechali povýšiť do zemianskeho stavu. Zároveň on, alebo už jeho predkovia, získal aj menšie pozemkové vlastníctvo v Prašiciach. Skromné majetkové pomery nútili Beňadika vyhľadávať službu u bohatších okolitých šľachticov. Tak ho roku 1539 nachádzame v službách Serafínovcov zo Slovenského Pravna, kde sa spolu s ďalšími drobnými zemanmi zúčastnil na akýchsi násilnostiach proti poddaným Podmancikovcov v Trenčianskej župe. To je zároveň posledná správa o Beňadikovi Prašickom. O jeho slovenskom pôvode svedčí aj ním používaný zemiansky prediktát Prašický (Prassiczky).