Obec leží v severozápadnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny. Severnú časť pokrývajú lesy Považského Inovca.

K obci patria časti: Duchonka, Nový Svet a Okšov Mlyn. Územie obce bolo osídlené od neolitu.

Prvá písomná zmienka o obci Periese je z roku 1245.

Počet obyvateľov k 1.1.2019 - 2044, z toho 1023 mužov a 1021 žien

Najstarší obyvateľ obce - Vojtech Matejovič (93 rokov)

Priemerný vek obyvateľstva - 43,14 r.

Rozloha: 2885 ha

Nadmorská výška: 263 m.n.m.

Obec leží 12 km od okresného mesta Topoľčany.

Nájdite si nás na Google mapách

Obec Prašice leží 13 km severozápadne od okresného mesta Topoľčany v nadmorskej výške 263 m. Chotár obce tvorí z dvoch tretín poľnohospodárska pôda. Severnú časť pokrývajú lesy Považského Inovca a z východnej strany sa k obci primkýna chotár Okšov Mlyn a Nový Svet. Obec získal do dedičnej držby od kráľa Bela IV. krajinský sudca, šľachtic a nitriansky župan Štefan z rodu Gut-Keled, ktorý sa postaral o znovuosídlenie a jej rozvoj. Obyvateľom obce sa v minulosti žilo veľmi ťažko. Boli však skromní a pracovití a dokázali si navzájom pomáhať. Živili sa poľnohospodárstvom a rozvíjali postupne remeslá – hrnčiarstvo, rezbárstvo, krajčírstvo a obuvníctvo.

Po II. sv.vojne sa obec výrazne zmenila a stala sa modernou. V obci sa nachádza: kultúrny dom s tanečnou sálou pre 250 návštevníkov a s kinosálou o kapacite 300 miest. V kultúrnom dome je umiestnená aj obecná knižnica a Prašická izba tradícií s výstavnými exponátmi zo života Prašičanov v minulosti. V obci sa ďalej nachádzajú základná škola s materskou školou, ZUŠ, Spojený domov dôchodcov a domov sociálnych služieb „Môj domov“, zdravotnícke stredisko s detským, zubným, všeobecným lekárom a vlastnou lekárňou, Dom smútku, centrum služieb: holičstvo-kaderníctvo, práčovňa, pizzéria a kvetinárstvo.

Z oblasti športového vyžitia sa v obci nachádza futbalové ihrisko spolu s menším tréningovým ihriskom , ktoré využívajú okrem ZŠ a miestneho futbalového klubu aj členovia Kynologického klubu Prašice. V súčasnosti je vo výstavbe multifunkčné ihrisko, ktoré budú môcť využívať všetci občania Prašíc na rôzne športy i vo večerných hodinách. Priestory telocvične pri ZŠ sú naplno využívané na rôzne športové aktivity, ako sú napríklad futbalová miniliga, aerobik, volejbal, hádzaná, športová streľba, florbal.

Súčasťou katastrálneho územia Prašíc je i vzdialenejšia osada Okšov Mlyn (Okšovská ulica) s počtom 127 obyvateľov a Nový Svet (Novosvetská ulica), kde žije 40 obyvateľov. Okšov Mlyn má vybudovaný verejný vodovod i plyn. Nachádza sa tu predajňa rozličného tovaru. Vzhľadom k výskytu geotermálnych vôd v tejto časti obce je predpoklad, že táto lokalita získa čoskoro na význame a dôjde k podstatnému nárastu jednak pracovných príležitostí, ale i k rozvoju cestovného ruchu. Nový Svet má od roku 2003 vybudovaný verejný vodovod. Sídli tu drevospracujúca firma a Poľnohospodársko-podielnícke družstvo Prašice tu má umiestnenú živočíšnu výrobu. Vytvárajú tak vhodné pracovné príležitosti pre aktívne obyvateľstvo.

Obec Prašice je matričným obvodom pre susediace obce Nemečky, Tvrdomestice, Podhradie, Závadu a Velušovce, ktorým poskytuje i komplexnú lekársku starostlivosť a rýchlu zdravotnícku pomoc. Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb tiež využívajú občania týchto susedných obcí. Je zároveň stavebným úradom pre obec Nemečky. Má vybudovanú infraštruktúru automobilového spojenia medzi susednými obcami. Obyvatelia obce sú veľmi pohostinní, o čom sa určite presvedčí každý, kto k nám zavíta.

Od roku 1993 má obec Prašice svoje vlastné obecné symboly – erb, vlajku a pečať. Heraldická komisia MV SR schválila tieto symboly na základe návrhu Miroslava Kollára. Obecný erb, tak ako bol navrhnutý, vychádza z historickej pečate obce, ktorej použitie máme doložené v písomnostiach z roku 1781. Vo fonde Nitrianskej župy v štátnom oblastnom archíve v Nitre sa zachoval odtlačok pečate použitej o niekoľko rokov skôr – v rokoch 1776 a 1777. Na odtlačku tejto pečate, ktorý je dosť ťažko čitateľný, sa dá rozoznať v strede lemeš a po jeho stranách umiestnený vľavo kosák a vpravo pravdepodobne kosa. Tento odtlačok však bol nájdený až po tom, keď obec už mala schválené svoje symboly, preto návrh obecnej pečate korení v pečati novšej. Zaujímavé na tejto pečati je to, že rovnakú používali aj susedné obce Závada a Podhradie – rozlišoval ich len kruhopis. Pečatné pole tejto pečate je vyplnené symbolmi z oblasti poľnohospodárstva. Na pažiti (vrchu) v strede strapec hrozna medzi dvoma klasmi a po boku klasov vpravo čerieslo a vľavo lemeš obrátený hrotom dohora.

Možno konštatovať, že symbolika poľnohospodárskeho náradia je v našej obecnej pečatnej či erbovej symbolike pomerne častá. Práve vzhľadom na jej početnosť niektorí túto symboliku zaznávajú. Symboly lemeša a čeriesla považujeme za veľmi zaujímavé a významovo hlboké. Dajú sa, samozrejme, chápať výlučne ako poľnohospodárske náradie. No možno v nich objaviť aj ďalšie heraldické a symbolické dimenzie.

V biblickej symbolike znamená radlica (lemeš) aj symbol mieru, čo vychádza zo slov proroka Izaiáša a jeho vízie mesiášskej ríše pokoja, ktorú popisuje slovami: „On bude súdiť medzi národmi, vynášať výrok mnohým kmeňom. Prekujú svoje meče na kruhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože, národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne.“ Nevieme, či v minulosti, v dobe vojen vloženie tejto symboliky do obecných pečatí nebolo motivované aj spomenutými slovami Písma.

Klasy sprevádzajúce na prašickom erbe lemeš a čerieslo sú v heraldike považované za symboly mieru a dobrej úrody, ktorú môže zaistiť jedine mier. Kresťania prevzali klas z antickej symboliky ako symbol obrábania pôdy a spájali ho s Adamom po jeho vyhnaní z rajskej záhrady. V kresťanských dejinách však klas symbolizoval najčastejšie chlieb, obzvlášť chlieb v chápaní sviatosti. Ani po tom, čo cirkev zaviedla podávanie hostie miesto chleba, nebol dôvod k upusteniu od symbolu klasu. Klas sa považuje za symbol vzkriesenia, pretože jednotlivé zrná zasiate do zeme odumierajú, aby dali vzniknúť novému, bohatšiemu životu. Z tohto dôvodu je klas považovaný aj za symbol Krista, ktorý zostúpil medzi zomrelých a na tretí deň vstal z mŕtvych.

Ústrednou figúrou prašického erbu je strapec hrozna, čo dokazuje živú vinohradnícku tradíciu v obci ešte v druhej polovici 18. storočia. Hrozno je v prvom rade považované za atribút sv. Urbana. Socha tohto svätého sa dodnes nachádza v obci.

Okrem toho hrozno symbolizuje jeseň, dobu vinobrania a je jej atribútom.

Heraldická komisia MV SR pri posudzovaní návrhu zhodnotila ich nadväznosť na historický pečatný symbol obce, skonštatovala, že bol vytvorený v zmysle heraldických pravidiel a odporučila ho na zaevidovanie do Heraldického registra Slovenskej republiky.

Erb Prašíc tvoria v červenom štíte zo strieborného vrchu vyrastajúce dva zlaté klasy, medzi nimi zlatý strapec hrozna so striebornými listami, po bokoch strieborné, hrotmi nahor postavené čerieslo a lemeš. Vlajku Prašíc tvoria tri pozdĺžne pruhy vo farbách žltej, bielej a červenej. Vlajka je ukončená troma cípmi. Pečať Prašíc je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC PRAŠICE.